in the PONS Dictionary
comprobātiō <ōnis> f (comprobo)
- comprobatio
-
| Case | Singular | Plural |
|---|---|---|
| Nominative | comprobātiō | comprobātiōnēs |
| Genitive | comprobātiōnis | comprobātiōnum |
| Dative | comprobātiōnī | comprobātiōnibus |
| Accusative | comprobātiōnem | comprobātiōnēs |
| Ablative | comprobātiōne | comprobātiōnibus |
No example sentences available
Try using a different entry.