in the PONS Dictionary
prō-tollō <tollere, – –> vor- u. nachkl.
1.
- protollo
-
2.
- protollo
-
3.
- protollo
-
| prōtollō |
|---|
| prōtollis |
| prōtollit |
| prōtollimus |
| prōtollitis |
| prōtollunt |
| prōtollam |
|---|
| prōtollās |
| prōtollat |
| prōtollāmus |
| prōtollātis |
| prōtollant |
| prōtollebam |
|---|
| prōtollebās |
| prōtollebat |
| prōtollebāmus |
| prōtollebātis |
| prōtollebant |
| prōtollerem |
|---|
| prōtollerēs |
| prōtolleret |
| prōtollerēmus |
| prōtollerētis |
| prōtollerent |
No example sentences available
Try using a different entry.